Soulwork - systémový koučing vzťahov

 
  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
Home Hystéria partnera

Hystéria ako príčina likvidácie osobnosti partnera
E-mail Vytlačiť

HYSTÉRIA AKO PRÍCINA SYSTEMATICKEJ LIKVIDÁCIE
OSOBNOSTI PARTNERA – I. cast

Hysteria as a reason of systematic liquidation of partner personality – 1st part
Histerismo como un motivo de liquidación sistematica de la pareja personaje – 1ra parte
zdroj: Ing. Milena Prekopová - časopis Grafologia, www.grafologia.sk

Popri žiarlivcoch (príspevok v císle 26 a 27 Grafológa) sú dalšou skupinou „zakázaných“ partnerov ludia trpiaci histriónskou poruchou osobnosti (novší termín pre oznacenie hysterickej poruchy osobnosti). Histriónske ženy ci muži sú najtažšími partnermi, súžitie s nimi býva zložité a preto sú aj najprísnejšie zakázanými. Psychológ a manželský poradca Tomáš Novák vtipne poznamenáva, že na pomyselnej zoznamovacej burze by pri akciách histriónov mala byt tabulka s nápisom „Nebrat“! Psychiater a manželský poradca Miroslav Plzák sa v svojom diele vyznal, že by sa rád dožil chvíle, ked sa bude o hystérii nielen vyucovat na základnej škole, ale sa z nej bude aj prísne a neúprosne skúšat a bude z nej možné prepadnút.
Hystéria nie je prejavom ludskej zloby a jedovatosti. Ide o poruchu, ktorá sa prejavuje nátlakovou formou správania akou sú napr. dramatické postoje, neskutocná imaginácia, falošná sebakoncepcia, infantilné a karikatúrne správanie. Je to zastretá pravda o sebe samom, o defektoch duševného života. Hystéria je život v neprehladnom zajatí ilúzií. Hystéria je komediantka duševného života.
Hystéria je porucha skrytá, premenlivá, zákerná. Jednanie hysterickej osobnosti by mohol nezasvätený clovek pokladat za vysoko ušlachtilé a cnostné. Odhalit ju je možné v priemere najskôr za tri až štyri mesiace u žien a za šest mesiacov u mužov. I ked s partnermi, ktorí trpia histriónskou poruchou osobnosti, je možné prežit najkrajšiu sentimentálne romantickú lásku, odborníci radia, že pri odhalení tejto poruchy treba nájst silu a zo vztahu odíst co najskôr, lebo v opacnom prípade riskujete zdecimovanie svojej osobnosti. Boj s ideológiou histriónov je velmi tažký, ich výroky znejú vysoko pocestne, odvolávajú sa na právo, apelujú na svedomie. S pátosom hovoria o láske, obetavosti, nezištnosti. Ich autodeštruktívne správanie evokuje v partneroch pocity viny. Podla typológie osobnosti sa najviac histriónov objavuje práve medzi idealistami.
Hysterici túžia po láske a dôvere, bývajú závislí na prejavoch citu, su neprimerane citovo nárocní, pripomínajú „citových narkomanov“. Hysterik svojho partnera dlhodobo a systematicky likviduje „v rukavickách“.

Z histórie.

Prvé popisy hysterických prejavov osobnosti boli zaznamené už v 20. storocí pred našim letopoctom u Egyptanov v Kahunskom papyruse. Termín hysterická osobnost pochádza od anglického lekára Thomasa Sydenhama (1624 – 1689), ktorú dalej rozpracoval E. Kraepelin. Mníchovský profesor Emil Kraepelin (1856 – 1926), zakladatel modernej klinickej psychiatrie, poukazoval u hysterikov na nedostatocnú rozumovú kontrolu, na vecnú nespokojnost, na vrtkavé chovanie plné prehánania, teatrálneho vystupovania, na egocentrizmus, ktorý vedie k vymáhaniu pozornosti. Sigmund Freud (1856 – 1939), rakúsky neurológ a psychiater, zakladatel psychoanalýzy, napísal s doktorom Breuerom Štúdiu o hystérii (1895). Obhajoval názor francúzskeho profesora J. M. Charcota (1825 – 1893), že hystériou nebývajú postihnuté len ženy, ako sa dlho predpokladalo, ale i muži, cím si znepriatelil lekárske kruhy vo Viedni. Freudovi oponenti tento názor nechceli prijat a vykrikovali, že hystériou snád trpia Francúzi, Rakúšania však nikdy. Sigmund Freud pri liecbe hystérie zacal skúšat ako formu terapie metódu hypnotickej sugescie doktora Bernheima. Freud neskôr zistil, že nie všetci pacienti sa dajú hypnotizovat. Spolu s doktorom Breuerom liecili hystériu spôsobom, ktorý doktor Breuer nazval katarzia. Freud neskôr premenil katarznú metódu v metódu volných asociácií.

Hysterickými prejavmi sa zaoberal i další Charcotov žiak, francúzsky psychológ a neurológ Pierre Janet (1859 – 1947). Podla Janeta ku vzniku prejavov hystérie dochádza na základe slabosti vnútornej energie, psychickej tenzie. V integrovanej osobnosti je psychická tenzia primeraná, existuje jednota osobnosti daná správnym pomerom medzi vedomím a funkcnými procesmi. U hysterikov je psychická tenzia slabá a pri emocných vypätiach alebo traumatických spomienkach isté psychické procesy prechádzajú do podvedomia nezávisle na hlavnom prúde vedomia. Ide o poruchu, negatívny proces, ktorý Janet oznacil termínom disociácia (rozštiepenie osobnosti). Najvýznamnejší predstavitel povojnového nemeckého krestansky zameraného existencionalizmu, filozof i lekár Karl Jaspers (1883 – 1969) pridáva do popisu hysteroidného správania silný morálny aspekt. Hysterika oznacuje ako cloveka mravne narušeného, ktorému „nic zlé nie je cudzie“, ktorý si vymýšla, klame, predvádza sa, neudrží svoje city na uzde, traumatizuje svoje okolie, seje vietor v nádeji, že si vychutná búrku. Chce vyzerat lepšie a inác aký je v skutocnosti.

Co je hystéria?

Ottov slovník náucný z rokov 1888 – 1908, dosial neprekonané ceské encyklopedické dielo, ktoré bolo základným sprievodcom ceskej vzdelanosti uvádza: „Hystéria je dlhodobá nervová choroba, u žien nepomerne castejšia ako u mužov, s prerozmanitými príznakmi, casto sa meniacimi, krcmi, obrnami. Prejavuje sa tiež poruchami cítenia a duševnými poruchami u osôb po rodicoch nervovo zatažených. Liecenie je obtiažne, recidívy casté.“ Psychologický slovník (Praha, 2000) uvádza, že hystéria je najdlhšie známa neuróza, vyskytujúca sa u žien aj mužov. Klinický obraz je mnohotvárny, afektívne zložky psychiky prevažujú nad racionálnymi. Charakteristická je labilná nálada, egocentrizmus, okázalost, teatrálnost a rôzne telesné symptómy, napríklad poruchy zraku, reci, cuchu, hybnosti (bez organického podkladu), prípadne tiky, trasenie, mdloby. Pre histriónstvo je charakteristické neuvedomelé hranie rolí a imitovanie výstupov. Ottova všeobecná encyklopédia (Bratislava, 2006) vysvetluje hystériu ako druh neurózy s pocitom životného neuspokojenia, s výraznou nestabilnou citlivostou, so sklonom k jednoduchým reakciám. Pri hystérii je nápadné najmä úsilie predvádzat svoje duševné stavy, tzv. hysterický záchvat (stavy zastreného vedomia, bludné predstavy, záchvaty podobné epilepsii, krcovitý plac, krik, triaška a pod). Záchvaty prebiehajú vždy len v prítomnosti inej osoby. Hystéria sa môže prejavit ako narušená štruktúra osobnosti (kde okrem uvedených symptómov bývajú charakteristické ešte prešibanost, intrigánstvo a predstieranie), alebo môže byt dôsledkom drastického zážitku alebo dlhodobej neuspokojivej životnej situácie.
Slovník cudzích slov (Bratislava 1990) termín histrión vysvetluje v pejoratívnom význame ako herec, komediant.

Charakteristika histriónskej poruchy osobnosti.

Typické pre histriónsku poruchu osobnosti je neustála snaha získat si pozornost druhých, v správaní je casté flirtovanie. Charakteristická je labilná emotivita, záchvaty hnevu a placu, nadmerná dramatizácia, teatrálny exhibicionizmus, sebazdôraznovanie, zvodné správanie a koketéria, infantilizmus, egocentrizmus, narcizmus, neustála túžba po ocenení, vzrušení a pozornosti. Tieto osobnosti majú tendenciu k prehánaniu a klamaniu, cím sa znižuje vierohodnost ich výpovede. Histrióni sa cítia zle, ak nie sú stredobodom pozornosti (clovek vybavený antihystericky neznáša obdiv). Pozornost sa snažia získat i za cenu trapných situácií a hanby. Ich „hra“ môže mat vdaka dramatickému nadaniu aj dobrú úroven a môže zaujat. Casto trpia chronickým ochorením nazývaným hypochondria. Ich city sú plytké, lahko zranitelné, nestále a premenlivé. Sú nevypocitatelní, casto prechádzajú z extrému do extrému. Hysterické osoby dokážu byt „úžasne“ nadšené a vzápätí „strašne“ neštastné. Bývajú prelietaví, s lahkým, hoci povrchným sklonom k zamilovaniu sa. Interpersonálne vztahy bývajú konfliktné. S partnerom, s priatelmi ci spolupracovníkmi vedia rozohrat mnoho manipulatívnych hier za úcelom dosiahnutia osobného prospechu. Ohováraním a intrigami dokážu rozvrátit priatelstvá, pracovný kolektív, cudzie i svoje manželstvá. Vedú komplikované a dramatické vztahy. Tieto casto hodnotia ako fantastické a intímnejšie než v skutocnosti sú a snád tomu i obcas veria. Túžia po osobnej slobode, ale druhým ju nedoprajú. Neradi sa podriadujú, pravidlá najradšej urcujú sami. Vždy a vo všetkom musia mat pravdu. Merajú dvojakým metrom – jedným seba, druhým partnera. Sú vecne nespokojní, nenásytní. Pocitu, že nie sú dost milovaní sa bránia útekom do choroby (tachykardia, dusenie, krce, strata hlasu, zraku...), vydieraním, trestaním. Lásku a jej prejavy si casto vynucujú („už nestojím za nic...“). Sú majstrami v neoprávnenom vycítaní, cím sa snažia vzbudit v partnerovi pocit viny. Vycítajú aj dalekú minulost, pre partnera už dávno zabudnutú. Charakteristická je lahko urazená samolúbost, trucujú a následne prežívajú slast zo zmierenia. Neznášajú klud a pohodu, sú neochotní plánovat cas. Majú schopnost vcítit sa, ale len do seba. Sú ohladuplní, ale len k sebe. Partnera chladno a nekompromisne deptajú. Radšej všetko znicia, ako by mali pristúpit na kompromis a dohodu. Žijú v pseudorealite. Klamú a pritom sa im chce tak velmi verit. V reci je typická vágnost, dojmológia, vrávoranie, citové vydieranie podfarbené pátosom. Majú velký dar reci, sú plní poetických metafor. Mužská hystéria má velakrát atribúty plamenného prejavu s nádychom moralizovania. Používajú zdanlivo vlúdne a jemné slová s patricne agresívnym podtónom. Zvyknú sa vyhrážat samovraždou, prípadne sa o nu pokúsia. Takéto pokusy však nebývajú mienené vážne a majú charakter citového vydierania („odídem a neodídem sám….“). Správanie histriónov býva zamerané na dosiahnutie okamžitého uspokojenia, ktoré nie sú schopní odložit. Zle znášajú nudu, túžia po vzrušení, majú radost z rizika. Charakteristickým znakom histriónskej osobnosti je aj schopnost klamat telom, urobit mimoriadne dobrý prvý dojem. Tieto osobnosti ale inak vystupujú na verejnosti a inak sa správajú reálne v súkromí. Vedia byt velmi presvedciví. Sú prešibaní. Dokážu dokonca prekabátit i menej skúseného terapeuta. Histrión nemusí mat vždy len nepríjemnú konfliktnú povahu. Existujú i typy milé, manipulatívne, ktoré nevyhrocujú konflikt, svojim výstupom skôr bavia okolie a takto sa snažia dosiahnut svoje. Svojim šarmom dokážu získat na svoju stranu i ludí z vyšších spolocenských vrstiev. So zmyslom pre gesto a po svojom pomáhajú druhým, cím prekonávajú svoju psychickú labilitu. Motívom ich správania býva túžba prilákat pozornost a podvedomá snaha druhého ovládat. Táto tendencia ukázat sa co najušlachtilejším a dobrocinným za úcelom prilákania pozornosti je v psychológii popísaná ako hystéria filantropická. V minulosti sa predpokladalo, že hystériou bývajú postihnuté predovšetkým ženy. Nie je to pravda, s nástupom emancipácie žien sa percento u oboch pohlaví vyrovnáva. Podla niektorých odhadov 10 percent populácie sú hysterici ci hysterky, iné odhady takto postihnutej populácie hovoria o širokom pásme 6 – 45 percent.
Od hysterickej osobnosti je potrebné odlíšit:
– Hysterickú reakciu ako reakciu na problém. V živote sa jej nevyhne snád nikto, ide o krátkodobý, ale úcinný ventil, oslobodzujúci emocný prejav v skutocne vypätej emocnej
situácii.
– Hysterickú neurózu, ktorá už nie je záležitostou okamžiku. Ide o funkcné ochorenie, ktoré niekedy trvá týždne a celé mesiace. Má svoj zaciatok, priebeh a koniec. Hysterická
neuróza vyzerá ako karikatúra normálneho správania. Sprevádza ho úzkost a mnoho dlhotrvajúcich neurotických a úporných funkcných zlyhaní (slabost, nespavost, bolesti hlavy, funkcné poruchy orgánov, nechutenstvo).

Príciny vzniku hystérie.

Histriónska osobnost je trvalým stavom duše. Jasný priestor prítomnosti je zastretý temným priestorom minulosti. Z detstva si niektorí jedinci do celého zostávajúceho života prinášajú narušenú nervovú konštitúciu, ktorá podmienuje rozvoj hysterickej osobnosti. Najcastejšie bývajú analyzované psychologické príciny poruchy. U lahších histriónskych pacientov psychoanalýza uvažuje o nevyriešenom Oidipovom a Elektrinom konflikte, u tažších pacientov o problémoch súvisiacich s odmietaním a separáciou v ranom detstve, pricom bol preukázaný familiárny výskyt. Oidipovský konflikt u mužov a Elektrin konflikt u žien sa rieši odpútaním sa od rodica opacného pohlavia s výslednou identifikáciou sa s rodicom toho istého pohlavia. Oidipov resp. Elektrin komplex sa formuje približne vo veku 3 – 5 rokov.
Hysterické ženy casto nie sú schopné nadviazat intímny vztah s mužom, ktorý je dostupný a vztahovo primeraný. Miesto toho sa beznádejne zamilovávajú do nedostupného muža alebo nadväzujú vztah s agresorom ci nespolahlivým partnerom. Z psychosociálneho hladiska sú v rodinách žien s histriónskou poruchou osobnosti uprednostnovaní muži, ženy sú ovela výraznejšie ocenované za prítažlivý vzhlad ci roztomilé chovanie ako za schopnosti. Rodicia tak môžu nevedome dávat dcére najavo, že pozornost jej bude venovaná len vtedy, ked sa bude chovat dostatocne dramaticky a nápadne. Ku vzniku tejto poruchy môžu prispievat i matky, ktoré sú slabé a neúspešné, prípadne narcistický otec, ktorého nadmerná kritika, výbuchy hnevu ci sebeckost dieta desia a ucia ho, že k mužom treba pristupovat opatrne. Niektoré hysterické ženy majú otca, ktorý sa k nim upol, aby získal emocné naplnenie, ktoré nedosiahol so svojou manželkou. Niektoré majú otca so zvádzajúcim správaním a trpia hysterickou úzkostou založenou na sexuálnych traumách. Hysterickí muži väcšinou zostávajú závislí na svojej matke. Pre hysterických mužov žiadna žena nie je dost dobrá, s každou sú nespokojní. Niektorí muži prerušujú so ženami styky a uchylujú sa do celibátu. Iní pocitujú potrebu nutkavého zvádzania žien, vždy s výsledným sklamaním. Prípadne sa vrhajú na hypermaskulínne aktivity, napr. bodybuilding, ci vyvíjajú vedomú i podvedomú snahu získat spolocenské výhody. Syndróm hystérie môže vyvolat strach z odmietnutia, z bezvýznamnosti.
Mnohí psychiatri dodnes zdielajú Freudov názor, že potlacený oidipovský komplex, napätý až nepriatelský vztah syna a otca (ktorý môže byt panovacný, neprístupný, tyranský) je podstatnou podmienkou vzniku mužskej hystérie. Nevyriešená oidipovská porucha má za následok pocity menejcennosti voci ostatným mužom.
Na rozvoji histriónskej poruchy osobnosti sa podielajú aj nasledujúce výchovné vplyvy:
• Láska a starostlivost boli dietatu poskytované v ovela vacšej miere pocas choroby.
• Model „as-if“ vztahov.
• Neocakávané zmeny v rodinnom prostredí boli jediným prostriedkom zaujímavosti rodinného života.

Hysterické symptómy môžu mat rôzne príciny a aj rôznu hlbku resp. zrelost. Ludia s histriónskou poruchou osobnosti sú velmi sugestibilní, reagujú rozmanito, navyše hysterické symptómy podliehajú móde. Prícinou ich správania býva vždy úzkost. Produkujú ju nevyrovnané prvky osobnosti prvýkrát pocítené v detstve. Hysterický prejav je obranou proti úzkosti – obrana, pri ktorej je úzkost nahradená inými symptómami. Histrión zastiera úzkost tým, že ju priraduje do iných, niekedy zdanlivo protikladných prejavov ako je napríklad chorobný egocentrizmus a narcizmus. Za prvotnou obranou proti úzkosti nasledujú velakrát vedomé ci podvedomé snahy získat citové a spolocenské výhody. Psychosomatickou záhadou a patologickým problémom zostáva hysterická konverzia – proces, ktorým sa psychický konflikt mení na telesný príznak, napríklad hysterickú obrnu bez organického podkladu, ciastocnú stratu vedomia, pád, svalové krce, dusenie, poruchy citlivosti, kontraktúry. Ide o neuveritelné zretazenie duše a tela. Podla S. Freuda sa každý afekt, ktorý sa neuvolnil primeranou reakciou prekvapivo premiena na telesné a somatické poruchy a tak dochádza k uspokojovaniu nevedomých vnútorných potrieb (na rozdiel od simulácie, ktorá slúži na vedomé dosiahnutie nejakých výhod). Hysteroidné reakcie napodobnujú rôzne telesné a orgánové tažkosti. Bolesti pri srdci majú vzbudit zdanie ischemickej choroby alebo angíny pectoris. Bolesti hlavy majú vzbudit zdanie mozgového nádoru. Návaly zvracania majú zdanlivo ukázat na ochorenie zažívacieho traktu a podobne.

Ivo Pondelícek (1991) ako príklad hysterickej konverzie uvádza prípad muža, ktorý zabil svojho švagra nožom. Presne o rok mu ochrnula ruka, ktorou vraždil. Prešiel mnohými
vyšetreniami s negatívnymi výsledkami, pokial sa prišlo na to, že ide o hysterickú obrnu. Iný muž stratil náhle rec. Foniatrický nález bol normálny. Psychiatrické vyšetrenie ukázalo,
že išlo o hysterický mutizmus (nemotu). Pacient vyzradil tajomstvo, ktoré malo pre mnoho jemu blízkych ludí osudné následky. V oboch prípadoch zlyhal orgán, ktorý zradil.

Partnerstvo s histriónom.

Psychológ Tomáš Novák (2005) v svojej knižke kladie otázku, ako je vôbec možné, že tak problematického cloveka, akým histrión je, môže niekto chciet? Odpovedá, že môže a velmi lahko. Histrión dokáže oslovit cloveka, ktorý je dlhšiu dobu sám a citovo stráda. Do jeho priazne sa dokáže „vplakat“, vie zahrat divadlo plné citov, slubov a príslubov. Výhodou histriónov je, že sú komunikatívni, dokážu zaujat a pobavit. Histrióni nedajú pokoj, pokial nedosiahnu to, co si zaumienia. Nepocujú odmietnutia, ked ich vyhodíte dverami vzápätí vojdú oknom. Pri posudzovaní životaschopnosti vztahu je potrebné prihliadat k párovým asymetriám. Napríklad nositela viny – intropunitívnych jedincov, je potrebné podporit v tom, aby pochopili skutocné fungovanie vztahu a nebrali tolko viny na seba, pretože im to potom zabranuje vidiet pravý stav vecí. To je okrem prípadov partnerov alkoholikov, agresorov, manipulátorov a iných porúch osobnosti aj prípad hysterických osobností, kde by partneri casto mali odíst už dávno v záujme svojom a prípadne i v záujme detí. Problémové partnerstvo je velkou zátažou. Psychológ Stanislav Kratochvíl (2000) radí, že pokial sa partner rozhodne vo vztahu zostat, mal by si zachovat nadhlad, do scén hysterikov by sa nemal nechat vtiahnut. Hysterik má velkú potrebu pozornosti a pokial sa jej dožaduje neadekvátnym dramatickým spôsobom, nemá takémuto chovaniu venovat pozornost, pretože by ho tým dalej posilnoval. Partner má venovat hysterickej osobnosti dostatocnú pozornost vtedy, ked sa chová adekvátne, nehystericky. Požiadavkám hysterika musí stanovit jasné hranice. Histrióni sa do záchvatov dostávajú vedome a preto sú za dôsledky svojho správania plne zodpovední. Partner histrióna by sa nemal nechat vmanipulovat do pocitu, že je zodpovedný za jeho štastie. Mal by sa snažit zamerat na seba, starat sa o svoje zdravie, relaxovat, športovat, venovat sa detom, dopriat si malé radosti. A svojho histriónskeho partnera pozorovat a akceptovat ako kuriozitu.

Emma Bovaryová – hysterická hrdinka psychologického románu o nemravnosti

Francúzsky prozaik Gustave Flaubert (1821 – 1880) je autorom románu Pani Bovaryová (Madame Bovary, patriaceho medzi najvýznamnejšie realistické diela svetovej literatúry. Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1857 a vyvolalo vo francúzskej verejnosti velké moralistické rozhorcenie, bolo dokonca predmetom súdnej žaloby. Hlavná hrdinka Emma Bovaryová je nedôveryhodnou, egocentrickou, imuplzívnou, precitlivelou, vrtkavou, patetickou a histriónskou ženou, chytenou do pasce vlastných romantických snov a pevných pravidiel manželského života. Je manželkou pracovitého dedinského lekára Charlesa. Inšpirovaná cítaním romantickej literatúry, ocakáva úplne iné manželstvo a život aký vedie. Jej vnútro jej diktuje spoznat blaženost, vášen, opojenie. Túži po niecom velkom, vzrušujúcom a povznášajúcom, ale nemá schopnost ani silu to dosiahnut. Žije v zajatí sebalásky, ilúzií, imaginácie a snov a všemožne sa snaží prekliesnit si cestu k druhému cloveku. Rozptýlenie hladá v krátkodobých vztahoch a opakovanej nevere. Jej ilúzie sa napokon strácajú a svoje problémy rieši samovraždou. Zmätok v duši hrdinky dokázal nadaný a senzitívny Flaubert odhalit majstrovsky skoro štyri desatrocia pred vydaním Štúdie o hystérii (1895). „Chorobopis“ prehnanej Emmy Bovaryovej je akoby vystrihnutý z neskorších psychoanalytických prác Sigmunda Freuda vrátane napodobnenia rôznych telesných a orgánových potiaží. Román písal Gustave Flaubert skoro pät rokov a stál ho vela namáhy. Dielo je odrazom duše samotného Flauberta. Verne odzrkadluje psychický stav mladého autora, ktorý vedie k hlbokej duševnej kríze. Známe je Flaubertovo prehlásenie „Madam Bovary, to som ja.“ Vnútro pani Bovaryovej je vnútrom Gustava Flauberta, odstrkovaného druhorodeného syna z meštianskej rodiny. Frustrovaný autor nenávidí „úspešnejšieho“ staršieho brata. Nenávist Emy je namierená proti nevinnému dobrákovi Charlesovi. Sklon vinit druhých ludí a trestat ich nie je u hysterikov zriedkavý. Pramenom tejto nenávisti je falošná projekcia. Francúzsky noetik Jules de Gaultier použil v roku 1913 prvýkrát literárny pojem bovaryzmus, ktorý vyjadruje rozpor medzi vysneným a reálnym, útek od skutocnosti k ilúziam, snahu napodobnit nejaký velký vzor. Galtierov termín dodatocne prijali i psychiatri ako odborný termín pre patologické duševné prejavy. Dnes sa v diagnóze tento pojem nepoužíva, avšak s bovaryzmom je si blízky až totožný pojem histriónskej osobnosti.
Poznámka:
Na motívy románu Pani Bovaryová natocil v roku 1993 Manoel de Oliveira psychologickú drámu Abrahámovo údolie, ktorú historici oznacili za jedno z troch najlepších diel
portugalskej kinematografie.

Záver

Hystéria je porucha. Histriónske osobnosti si svoje hysterické správanie nechcú uvedomit, priznat a ani liecit. Hysterického partnera nie je možné zmenit. Ochotne vydaná energia zo strany partnera je obrovská a výsledok, okrem znechutenia a sklamania, nie je žiadny. Histrión bude svojmu partnerovi slucku okolo hrdla stahovat stále viac a viac až ho úplne zadusí. Partner splní jednu požiadavku, histrión vzápätí pridá dalšie. Hystéria nemá logiku, hysterické mechanizmy sú nenásytné a nikdy sa nedajú zvládnut inác, iba liecením. Úcinnou je i zmysluplná cinnost obsahujúca subjektívne potešenie, pretože pre fixáciu hysterických príznakov nie je nic nebezpecnejšie ako sladká záhalka. Podstatná je i terapeutická práca s partnerom hysterickej osoby, ktorý potrebuje vela podpory, aby dokázal hysterické výlevy znášat bez devastácie vlastnej osobnosti. Mimoriadnou „lahôdkou“ sú žiarlivé hysterické osobnosti. Partneri týchto „prírodných úkazov“, ktorým rozum úplne zatemnili emócie, by mali pri ich odhalení a neochote liecit sa vziat nohy na plecia a v záujme zachovania svojho duševného zdravia i v záujme detí utekat kade lahšie, cím skôr a co najdalej. Za peknými slovami a zdanlivou citovostou hysterikov je len vypocítavost a klam. Hestia, láskavá grécka bohyna domáceho kozuba, pohody a rodiny sa vyhýbala sporom a konfliktom. Hovorí sa, že Hestia práve zo strachu z hysterikov zostala radšej slobodná.
Recenzia: MUDr. Andrea Vessová, psychiater, Jeseník
Druhú cast – „Prejavy hystérie v písme“ prinesieme v budúcom císle Grafologie.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
CAKRT, M. (2004): Typologie osobnosti. Managment Press, Praha
FLAUBERT, G. (1976): Pani Bovaryová. Tatran, Bratislava
FONAGY, P. - TARGET M. (2005): Psychoanalytické teorie. Portál, Praha
FREUD S. (2003): Podoby psychoanalýzy. Slovenský spisovatel, Bratislava
HARTL, P. – HARTLOVÁ, H. (2000): Psychologický slovník. Portál, Praha
KRATOCHVÍL, S. (2000): Manželská terapie. Portál, Praha
NOVÁK, T. (2005) – Takový bezvadný chlap….jen žít se s ním nedá. GRADA, Praha
NOVÁK T. – DRINOCKÁ H. (2002): Proc mi deláš scény?! ERA, Brno
Ottova všeobecná encyklopédia (2006), Agentúra Cesty, Bratislava
PLZÁK, M. (2002): Klíc k výberu partnera pro manželství. MOTTO, Praha
PONDELÍCEK, I. (1991): Od Flauberta k bovarismu. Pražská imaginace, Praha
PRAŠKO, J. a kol. (2003): Poruchy osobnosti. Portál, Praha
Posledná zmena ( Štvrtok, 26 November 2009 18:08 )  

TOP CHART OF INTEREST

Naposledy ste čítali

Aktuálne máme 19 hostí online